Máme za sebou niekoľko týždňov teplej jesene, kedy sme v autách zápasili s mokrou vozovkou, postupne však primŕza a musíme sa pripraviť aj na súvislú vrstvu snehu na našich cestách. Ako sa teda zachovať v krízových situáciách alebo radšej – ako jazdiť tak, aby sme sa do nich nedostali? Spýtali sme sa inštruktora v Centre bezpečnej jazdy Jozefa Dlholuckého.

Dobrý fyzický, aj psychický stav
„Všetko so všetkým súvisí, nič netreba podceňovať,“ hovorí po rokoch skúseností Dlholucký. Človek by mal mať nielen dobré vodičské schopnosti, ale byť v aute aj plne sústredený a v kondícii, fyzickej aj psychickej.

Väčšie rozostupy medzi autami
Našou legislatívou je dané, že v akomkoľvek počasí by mal byť medzi dvomi za sebou idúcimi autami dvojsekundový odstup, čo je pri rýchlosti 50 km/h približne 30 metrov. „Ja však odporúčam aspoň 3-4 sekundy, aby vedel človek zareagovať. Priemerný čas, ktorý potrebujeme na akúkoľvek krízovú situáciu je totiž 1 sekunda, či už ide o mladšieho alebo staršieho vodiča. Samozrejme, to platí len pre sústredených vodičov a za dobrých podmienok na cestách. Pri sťažených podmienkach, ako je dážď, sneh, šero alebo tma je to omnoho viac,“ dodáva Dlholucký.

Dobrý technický stav pneumatík
Na 100-percentný stav pneumatík, aj keď sú pre bezpečnú jazdu veľmi podstatné, dbá podľa skúseností Dlholuckého len malé percento vodičov. „Či už vonku prší, sneží alebo je pekné počasie, technický stav a vek pneumatík treba poznať. Všetky štyri pneumatiky, na prednej aj zadnej náprave, by mali byť rovnaké, s hĺbkou dezénu minimálne 4 mm (slovenskou legislatívou je stanovené minimum 1,6 mm), maximálne 4 roky staré (informáciu o dátume výroby obsahuje DOT kód, ktorý je vyrazený na ich bočnici). V zimnom období je to o to dôležitejšie,“ vysvetľuje Dlholucký.




Tvrdšie zloženie zmesi a behúň so širokými obvodovými drážkami letným pneumatikám pri letných podmienkach dávajú lepšie bezpečnostné parametre. Jazdíme rýchlejšie, často pri búrkach, pneumatika tak vie oveľa rýchlejšie odviesť vodu spod kolies. Zimné pneumatiky majú naopak mäkšiu zmes a vysoký počet lamiel, čo znamená, že ich používanie v teplom počasí môže byť nebezpečné, pretože sa môžu prehriať. A samozrejme platí to aj naopak, nepoužívame letné v zimnom období.

Všetko o pneumatikách nájdete TU.

Preto vznikli celoročné plášte, ktoré sa najviac využívajú v krajinách ako Holandsko či Anglicko, teda tam, kde je málo snehových zrážok a slabá zima s teplotou okolo 10-15 stupňov. „No ak by pri ich používaní napadol sneh, môže to byť veľký problém. Takže ja osobne ich nepoužívam, ani neodporúčam,“ dopĺňa Dlholucký. Dodáva tiež, že informácia, že pri opotrebovaní by sme lepšie pneumatiky mali dať na prednú nápravu, nie je správna. „Zadná náprava robí totiž statiku celého vozidla. Dostať nedotáčavý šmyk nie je až taký veľký problém, ako keď dostanete šmyk pretáčavý (šmyk zadnej nápravy).“

Oči v pohybe
Taktiež je veľmi dôležité sa správne pozerať z vozidla. „Frekvencia pohybu očí by mala byť minimálne 5-8 sekúnd. To znamená nepozerať sa len upäto pred seba, ale sledovať aj spätné zrkadlá - tým pádom si zabezpečíme hýbanie očných buliev a aj periférne videnie. Ak totiž prestávame hýbať očami a sústredíme sa iba na jeden bod, do 2 sekúnd strácame periférne videnie. Áno, zbadáme napríklad pred nami idúce vozidlo, možno aj jeho ŠPZ, ale nevnímame ho.“ Jediné, čo naozaj nevieme pri jazde úplne ovplyvniť, sú naše oči, preto keď sa necítime dobre alebo nie sme v dobrej v kondícii, nemali by sme sadať za volant.

Okrem toho, že dobre musíte vidieť vy, myslite na to, aby ste boli aj vy dobre videný - očistite si okná, predné svetlomety a zadné svetlá, aby ste dobre videli a aby aj ostatní naokolo videli vás, najmä keď budete brzdiť.



Správne sedenie 
Aj sedenie má svoje pevné pravidlá. „Veľmi odporúčam ľuďom, aby v aute neležali, no je to častý a nesprávny návyk vodičov. Obe ruky by sme mali mať pevne na volante v polohe trištvrte na tri. Nohy mierne pokrčené tak, aby sme vedel vyvíjať tlak na brzdový pedál a spustili systém ABS, ktorý nám pomáha pri brzdení. V akomkoľvek bode, keď mám opretý chrbát aj zadok v sedačke by sme mali dočiahnuť na ergonomické prvky – volant, brzdu, spojka a plyn. Nesprávnym sedením nielenže nevieme aktivovať systém ABS, ale naprávaním sa pri krízových situáciách, kedy ide o sekundy, tak zbytočne strácame čas,“ radí Dlholucký.

Pevné držanie volantu je dôležité, aj keď napríklad nastane aquaplaning (jav, ku ktorému dochádza pri veľkej rýchlosti na mokrej ceste). Pneumatiky totiž stratia styčnú plochu s vozovkou a tým pádom je auto neovládateľné na určité sekundy. Mať ho tak pevne rukách je rozhodujúce.

Rýchlosť prispôsobená stavu vozovky
Ide o štandardnú vec, na ktorú upozorňujú aj policajti, keď sa niečo stane -  vždy prispôsobte rýchlosť danému stavu vozovky, zákony fyziky sa oklamať nedajú. „Pôsobenie tzv. odstredivej sily (bočný prenos síl cez pneumatiky do vozovky) je najväčší nepriateľ v zákrutách a keď nevieme prispôsobiť rýchlosť danému stavu vozovky a preženieme to (či je to za súvislého dažďa alebo na súvislej vrstve snehu), dostaneme sa rýchlo do problémov - nedotáčavý alebo pretáčavý šmyk.

Ak na ceste stojí voda a musíte prejsť veľkou mlákou, jazdite cez ňu pomaly a udržiavajte vysoké otáčky na nízkom prevodovom stupni. Keď budete za mlákou, odskúšajte brzdy. Na snehu a klzkých cestách môžete dosiahnuť lepší záber kolies, keď zaradíte nižší prevodový stupeň. Ak uviaznete na ľade, vyšší prevodový stupeň vám môže pomôcť uviesť vozidlo do pohybu.


Všetko o prezúvaní pneumatík a jazdení v rôznych krajinách nájdete TU.


Správne brzdenie pri šmyku
„Keď sa dostaneme do šmyku, máme na reakciu tak 1-2 sekundy. A úplne správne vie zareagovať asi len 5 percent vodičov,“ hovorí zo skúseností vodičov v Centre bezpečnej jazdy Dlholucký. Je jedno, aký výkon má naše auto, jedinou styčnou plochou je vždy pneumatika, ktorá silu prenáša do vozovky. A auto nám dáva signály práve cez ne.

„Nedotáčavý šmyk si môžem vytvoriť svojou vlastnou chybou, keď to preženiem s rýchlosťou do zákruty. V tom momente, v závislosti od rýchlosti, strácam prítlak (váha na zadnej náprave) a auto mi nedotáča, lebo nemú dostatočnú styčnú plochu. Aby bolo auto ovládateľné, mali by sme len rýchlo a včas ubrať plyn, určite nezačať prudko brzdiť.“

Naopak, pretáčavý šmyk po väčšine vzniká len zlým stavom zadných pneumatík, lebo zadná náprava robí stabilita vozidla (pri určitých typoch áut ho vieme vyvolať aj sami, keď to extrémne preženieme s plynovým pedálom). Zaťahovať ručnú brzdu tu nefunguje. Veľmi rýchlo by sme mali aktivovať systém ABS, aby nám napomáhal v rámci krízového brzdenia a vedeli sa aj vyhýbať – šoférovať auto do určitej rýchlosti.

A vedeli ste, že...?

  • v správe Európskej komisie sa píše, že v prípade typického mladého vodiča dôjde k nehode s najväčšou pravdepodobnosťou v čase od ôsmej hodiny večer do druhej hodiny ráno v piatok alebo sobotu, keď úlohu zohráva tma.
  • správa Európskeho observatória pre bezpečnosť na cestách zdôrazňuje, že príčinou nehôd mladých vodičov je neprimerané plánovanie (neprispôsobenie sa podmienkam) spôsobené nedostatkom skúseností.
  • v období od októbra do marca zahynie v Európe počas zrážky s autom viac chodcov než v iných častiach roka.


Buďte preto viac ako opatrný!