Známa slovenská foodblogerka Naty Žúreková Štefková sa svojim blogom www.chutodnaty.skpravidelne umiestňuje na popredných miestach v súťaži blogerky, poslednému ročníku v kategórii foodblog kraľovala. Okrem toho pracuje aj ako výživový poradca a športový dietológ. No, to čo ju preslávilo a vďaka čomu ju ľudia milujú, je kváskovanie. Napísala dve knihy, Kváskovanie – recepty z kvásku a Kváskovanie 2 – Poklady z vašich kuchýň, s ktorými sa umiestňuje pravidelne medzi bestsellermi.

Cestovanie ako inšpirácia
Cestuje veľmi rada a veľmi často. Na cestách a v aute je takmer každý deň a za rok urobí po Slovensku viac ako 50-tisíc kilometrov. Je to najmä tým, že niekoľkokrát do týždňa robí workshopy o kváskovaní, aktuálne o rožkovaní, v rôznych mestách po celej krajine. „Keď necestujem za prácou, cestujem po Slovensku so svojimi deťmi. Aj keď radi preskúmavame svet, vždy im hovorím, aby nezabúdali na to, čo máme doma. Chcem im ukázať, že Slovensko je naozaj krásna krajina,“ hovorí Naty. Cestovanie je pre ňu oddych, ale aj zdroj inšpirácie. „Rada sa nechávam ovplyvňovať ľuďmi z rôznych oblastí Slovenska, ktorých stretávam – ako berú suroviny, ako ich spracovávajú. Rada ich potom zakomponujem aj do nášho jedálnička.“

Ku kváskovaniu a zdravej strave majú blízko aj jej deti. „Do zdravej výživy alebo života ako takého deti nenútim, dávam im vždy slobodnú voľbu s tým, že im vždy vysvetlím prečo u nás doma jeme len kváskové pečivo, čo sa nachádza v tom, čo si ľudia bežne kupujú, aký to má dopad na naše zdravie a pod. A hlavne vedia, aké som mala ja, aj ich otec zdravotné problémy a dnes na nás dokonale vidia, že to má význam.“ Od malička ich viedla k tomu, aby boli so ňou v kychyni, aby vedeli, čo a ako vzniká, koľko je za tým práce, aby neplytvali a boli k jedlu zodpovednejší a aby vedeli napríklad odpovedať na otázku, ako vzniká chlieb. „Mne sa neraz dostalo odpovede od cudzích detí, že „veď to je z regálu v obchode.“

S deťmi v aute je teda veľmi často, ale ako sama hovorí, nie vždy sa im chce cestovať. „Vždy je to o vhodnej motivácii, poviem im kam ideme, prečo tam ideme, prečo ich beriem so sebou, ak je to kvôli práci, na čo sa tam môžu tešiť,“ hovorí o Dávidkovi (6), Tamarke (8) a Emmke (10), s ktorými cielene cestovala už od malička, aby neboli domasedi a upätí iba na miesto, kde bývajú.

Prípravy pred cestou
Čo sa týka príprav jedla na cesty, v ich rodine je to trocha komplikovanejšie. „Keďže máme doma aj jedného bezlaktózového, nedá sa zastaviť len tak niekde na pumpe. Jednak by som to nechcela, lebo tam nie sú zdravé veci, ale tiež si to nemôžeme dovoliť – alergén laktóza označený 7-čkou je totiž všade, je to strašné.“  Deti tak vždy majú so sebou vlastnú fľašu s pitím, aby videli, kto koľko vypil a koho treba ešte motivovať k doplneniu tekutín, tiež čerstvé ovocie a zeleninu v nádobkách alebo niečo podobné, čo sa netrúsi, nerozlieva, čo je bezpečné v rámci podávania medzi sebou, a napríklad aj malé snacky na spôsob panini. „A keď sa chystáme naozaj na dlhú cestu a musíme počítať s tým, že sa budeme musieť niekde zastaviť na väčšie jedlo, vopred už cielene hľadám na internete vhodnú reštauráciu, ktorá spĺňa naše požiadavky, aby sme neskončili na dvoch vyprážaných jedlách alebo ryži bez zeleniny.“

Tipy na jedlá od známej foodblogerky Naty z jej blogu chutodnaty.sk


Cícerová polievka do termosky

Potrebujeme:
2 hrste cíceru
1 červenú cibuľu
1čl kurkumy
1čl mletej rasce
1čl sušeného oregána
1/2 plechovky kokosového mlieka
soľ, korenie
olivový olej

Postup: Večer pred varením si namočíme cícer. Ráno zlejeme. Červenú cibuľu si nakrájame na drobno a osmahneme do sklovita na olivovom oleji. Pridáme zliaty cícer, kurkumu, rascu, oregáno a korenie a premiešame. Zalejeme vodou a necháme variť do mäkka. Keď je cícer mäkký, vypneme plameň. Tyčovým mixérom rozmixujeme dohladka. Prilejeme mlieko, ešte raz rozmixujeme, aby sa dobre rozmiešalo. Osolíme podľa chuti. Podávame pokvapkané chilli olejom, s krutónmi alebo syrom. „Rozmixovanú polievku beriem na cesty do termosky, keď je zima, pijeme ju ako čaj a deti ani nevedia ako zjedia veľa zeleniny,“ dopĺňa Naty.



 

Tekvicové lievance do nádobky

Potrebujeme:
½ menšej maslovej tekvice
1 hrnček múky (špaldová hladká, špaldová celozrnná a pohánková)
1 hrnček mlieka
1 vajce
2 ČL vínneho kameňa
3 klinčeky
1 celá škorica
javorový sirup
ghee alebo maslo

Postup:Tekvicu si ošúpeme (áno, je to piplačka, ale oplatí sa, sú lahodnejšie). Nakrájame ju na rovnako veľké kocky. Dáme do hrnca. V mažiari si podrvíme klinčeky a vsypeme ich k tekvici. Šupneme aj škoricu a zalejeme vodou. Dáme variť. Varíme do zmäknutia. Keď je tekvica mäkká, vytiahneme škoricu, vodu zlejeme a tekvicu rozmixujeme na pyré. Množstvo budeme mať asi kopcovitý hrnček. Necháme chvíľu schladnúť, vlejeme mlieko a rozmiešame. Do zmesi ťukneme vajce, prisypeme múky. Pomery múky si dáme podľa našej chuti, zachováme však množstvo 1 hrnček. Dôkladne premiešame, aby nám vzniklo husté cesto. V prípade, že je cesto husté až príliš, rozriedime trochou mlieka. Ale pozor, cesto je hustejšie ako zvyčajné lievance. Rozhorúčíme si panvicu. Tesne pred nadávkovaním lievancov necháme rozpustiť na panvici oriešok masla alebo lepšie ghee. Podľa veľkosti panvice dáme na panvicu tri alebo štyri lievance. Lievance obrátime na druhú stranu v momente, že sa na okrajoch lievancov vytvárajú malé bublinky. Opečené z oboch strán dáme na tanier. Takto pokračujeme s celým cestom.

 


Jogurtové rožteky do ruky

Na cesto potrebujeme:
400 g hladkej múky 00
150 g hustého bieleho jogurtu
200 g studeného masla
1 vajce
2 PL materského kvásku
1 PL sladu
štipku soli

Na plnku potrebujeme:
200 g čerstvo pomletého maku
200 g hustého lekváru


Postup: Do misky si navážime múku, jogurt, klepneme vajce a pridáme soľ, slad a kvások. Vidličkou trochu zmiešame.Následne odvážime zvlášť maslo a nastrúhame ho nahrubo k surovinám do misky.Najlepšie mixérom s hnetacími hákmi, ale ide to aj rukou, spojíme suroviny v kompaktnú zmes.Sprvu bude dosť lepivá, no postupným miesením bude čoraz elastickejšia.V prípade, že miesime mixérom, necháme ho, nech za nás odvedie tú najťažšiu prácu- zmieša poriadne suroviny spolu. Následne ho vypneme a prejdeme na ručné miesenie.Vymiesené cesto sa nádherne odlepuje od stien misy a naša ruka je čistá.Takéto cesto prekryjeme fóliou a necháme na linke pri izbovej teplote a bez priameho slnečného žiarenia oddychovať 2-3 hodiny. Následne dáme cesto na pol hodinu až hodinu schladiť. Zatiaľ si pripravíme plnku. Mak najemno pomelieme a po častiach doň pridávam hustý lekvár. Vždy rozmiešame a skúsime, či zmes po stlačení už drží spolu. (Niekedy netreba použiť ani celú dávku lekváru.) Oddýchnuté cesto dáme na mierne pomúčenú dosku a valčekom rozvaľkáme na štvorec o veľkosti 40×40 cm s hrúbkou cca 4 mm.Radielkom či nožom rozdelíme cesto na 4 pásy široké 10 cm.Plnku si v miske rozdelíme na 4 časti. (To aby nám plnka vyšla všade.)Rukami vytvarujeme valčeky, ktoré naukladáme na jeden kraj cesta.Pripravíme si takto celé cesto. Následne každý pás zrolujeme. Kraje sa akurát dobre prekryjú. Vzniknú nám dlhé valce. Rozdelíme ich nožom na 4 – 5 častí, podľa toho, aké veľké chceme rožteky mať. Rožteky poukladáme na plech s papierom na pečenie a prekryjeme ich fóliou. Necháme 1 hodinu finálne stáť. Rúru si vyhrejeme na 220´C. Pred vložením do rúry potrieme jogurtové rožteky rozšľahaným vajíčkom. Pečieme cca 20 minút, alebo do dosiahnutia zlatistej farby. Po upečení dáme jogurtové rožteky na mriežku a prekryjeme ich utierkou do vychladnutia.
Viac o recepte a pečení  s deťmi nájdete TU.

Príjemné cestovanie s dobrým jedlom prajeme.