Často sa stretávame s tým, že už malým deťom rodičia strčia do ruky mobil alebo hocijakú hračku bez rozmyslu, len, aby sa zabavilo a bolo napríklad počas jazdy v aute ticho. Ak je to len výnimočne, nič zlé sa nedeje, no ak z toho urobíme pravidelné riešenie, svojmu dieťaťu viac škodíme. Ako je to s hračkami, aj do auta, sme sa rozprávali s majiteľkou hračkárstva Kidmania, Zuzanou Očenášovou.

Materiály, zvuky a motorika
“Keď začneme pri najmenších deťoch, veľmi dôležitý je aj materiál, z ktorého sú hračky  vyrobené. Drevené hračky, ktoré predávame aj my, sú bezpečné a viac vydržia, rovnako aj farba na nich. Ale tiež sú ekologické, recyklovateľné a hlavne zdravotne nezávadné pre deti. Žijeme vo svete obklopenom plastami a práve hračky vyrobené z plastu obsahujú veľmi veľa ftalátov a iných chemických zlúčenín. Rodičia si to často neuvedomujú, no nielen ožužlávaním, ale už len dotykom cez kožu sa prenášajú do detí,” hovorí. Nehovoríme pritom o občasnom používaní, ale dennodennom používaní tými najmenšími deťmi. Takisto dobré sú látkové hračky alebo tie so silikónovými prvkami. 

Pri výbere hračiek je dobré zamerať sa aj na zvuky, či už ich vytváranie alebo len vnímanie. Pre malé deti sú dobré hrkálky či rôzne visiace hračky, s ktorým sa hrá, doma alebo aj v aute vo vajíčku. “Ale môžu to byť aj CD-čka s detskými alebo napríklad slovenskými ľudovými piesňami, pri ktorých si deti pamätajú slová a vracajú sa k nim. Sú aj deti, ktoré od mladého veku počúvajú napríklad rock, preto je dobré zistiť, čo má dieťa rado. Niektoré zvuky ich môžu upokojiť, a tak sa k nim môže vrátiť, keď je napríklad v strese a môžete s ním tak stráviť spoločne aktívny čas.” Zvuky však môžete s dieťaťom aj vytvárať, napríklad klepkaním o volant a dieťa to po vás zopakuje.

Pre hračkách aj v malom veku si dieťa môže cvičiť jemnú motoriku. “Už len keď si točí rôzne drevené hračky či hrkálky, cvičí si jemnú motoriku. No ešte dôležitejšie je učiť si úchop pera, s ktorým majú dnes mnohé deti problém. Preto treba, pokojne aj do auta, vyberať hry a hračky, kde vzniká prepojenie ruka-oko, teda: na čo myslím, tak mi ide ruka. Je dôležité, keď si dieťa len tak čmára alebo kreslí do omaľovánky. Deti, ktoré sú pasívne, napríklad pri hre s mobilom, túto zručnosť vôbec nevyvíjajú,” dodáva Očenášová.

Pre staršie deti je dobré, keď okrem týchto zručností a techník, rozvíjajú aj kreativitu. “Už pre deti staršie ako tri roky sú dobré magnetické knihy, vhodné aj do auta. Skladajú obrázky alebo priraďujú jednotlivé dieliky. A to, priraďovanie, je celkovo dobrá montessori metóda. Môžete to však vyskúšať aj so samolepkami.” V ponuke sú napríklad kreatívne knihy, kde dievčatá môžu obliekať princezné či iné postavičky. “Používajú svoju fantáziu, ale cibria aj prstovú činnosť, keďže nálepky treba lepiť presne na dané miesto. Pri samoodlepiteľných si stále dokola môžu vytvárať nový a nový vlastný príbeh. Toto všetko sú aktívne a vedomé činnosti."

S mobilom v ruke sa vypne
Oproti tomu sú tie pasívne, kedy dieťa len dostane do ruky mobil. “Keď dáte dieťaťu telefón, jednoducho sa vypne, niekedy ani nareaguje, keď niečo hovoríte. A keď sa budú deti často vypínať, nikto ich potom nedonúti v budúcnosti niečo robiť a nad niečím rozmýšľať,” vysvetľuje Očenášová s tým, že je dôležité, aby už od toho najnižšieho veku boli nútené preskúmavať niečo, rozvíjať zvedavosť, skúšať ako čo funguje. Preto je podľa nej dobré deti od 3 rokov vyššie nechať napríklad aj v aute nudiť. “No a čo, že sa nudia, to je tiež veľmi dôležité pre ich zdravý vývin, vtedy musia nad niečím premýšľať, byť sami vo svojom svete, musia sami s niečím prísť, čo by chceli robiť a podobne. Tak zrazu nie sú pasívne, ich mozog musí začať pracovať a vtedy sa im vytvára veľmi veľa synapsií v mozgu.” Sama si uvedomuje, že žijeme v 21. storočí, ale keď už tráviť čas s mobilom či tabletom, tak s presnými pravidlami a vedome. “Keď dieťa samé príde, že si chce pozrieť nejaké video alebo spoločné pozeranie fotiek, či hry, kde zapojí mozog, občas ho môže používať. No podľa mňa deťom do veku 6-7 rokov do rúk, okrem chvíľkových vecí, určite nepatrí. Rodičia sa zvyknú tešiť, ako ich dieťa perfektne ovláda aplikácie a vie ich aj zapnúť a potom si v 6. rokoch trhajú vlasy, že nechce nič iné a v každej voľnej chvíľke siaha po mobile,” dodáva Očenášová. Zároveň ju teší, že dnes už aj výrobcovia hier a aplikácií na tabletoch prichádzajú s možnosťami, kedy dieťa nemusí len pasívne hýbať prstom, ale napríklad musí uchopiť pečiatku a tú otlačiť na tablet, aby urobilo nejaký úkon.

Ako to máte s deťmi vy?