Vyštudovaná žurnalistka Simona Budinská vždy viedla aktívny život. Po škole sa začala venovať naplno PR a marketingu a už to bude desať rokov, čo radí firmám aj jednotlivcom. Sama však vedie aj úspešný portál kávičkári.sk, kde spolu s jej tímom vyzdvihujú miesta a ľudí, ktorí v gastronomickom svete stoja za zmienku. V tejto súvislosti vydala už aj dve knihy – Top miesta na Slovensku a Gastrolove (ne)učebnica. A aj kvôli stretnutiam a všetkým projektom, ktorým sa venovala, sedí za volantom a aktívne šoféruje už 15 rokov. „Hneď keď som mala 18 rokov, urobila som si vodičský preukaz a začala jazdiť. Mame záležalo na tom, aby sme boli, spolu so sestrou, nezávislé a schopné mladé ženy a k tomu patrilo aj šoférovanie. Samozrejme prvé jazdy sa neobišli bez frflania otca, ale postupne sa to zlepšovalo,“ spomína s úsmevom dnes už mamina trojročného Leonarda a ani nie mesačného Maxima. 

Aká je teda šoférka a čo všetko sa zmenilo s príchodom detí? „Keď som bola ešte mladá baba, bez detí, tak som asi najviac ocenila klimatizáciu,“ hovorí so smiechom. Pred rokmi, keď so šoférovaním začínala, ešte ale neboli tak vyvinuté technológie, ktoré sú k dispozícii dnes. „Tým, že mi rukami prešlo, aj vďaka testovaniu, mnoho áut, vychutnávam si všetky možnosti, ktoré dnes autá ponúkajú. Teraz som rada, keď mám v aute vyhrievané sedadlá alebo volant. Beriem ako komfort, keď môžem dať deti do vyhriateho auta. Veľmi praktické je pre mňa tiež telefonovanie v aute, ale nakoľko dbám na bezpečnosť, využívam bluetooth a mám prepojený telefón s autom. A tak telefonujem a vybavím všetko, čo potrebujem, bez držania telefónu v ruke.“


Čo sa podľa nej najviac zmenilo pri šoférovaní odkedy je mama, je však ešte väčšie dbanie na bezpečnosť. „Ja rovnako ako ostatné mamy, mám častokrát tie najhoršie scenáre, lebo máme zodpovednosť nielen za seba, ale aj za deti v aute. A keď vidím na ceste nejakú neprávosť, tak ma to vie veľmi rozohniť, ale väčšinou to ustojím, aj kvôli deťom. Čo sa týka bezpečnosti, samozrejme dbám na pravidelné navštevovanie servisu a všetky potrebné kontroly. Tiež priznáva, že nemá rada cesty v meste alebo krátke trasy, keď sa musí s deťmi premiestniť napríklad k lekárovi. „Nemám ich rada a ani ich nevyhľadávam, sú veľmi neekonomické a neekologické. Keď mám možnosť ísť niekam na dlhšie, či už sama alebo s deťmi, tak rada idem a doslova si to vychutnávam.“ S dvomi deťmi jej to už ide aj počas dlhých ciest ľahšie. „Novorodenec sa pekne uprace do vajíčka a spinká a môj trojročný Leo je už parťák aj do auta. Dá sa s nim porozprávať, hráme sa rôzne hry – napríklad akú značku alebo akú farbu auta práve videl. V tomto veku je už veľký pozorovateľ.  Ale medzi rokom a rokom a pol, to bolo iné a vtedy som mu dávala na dlhšie cesty tablet, prevažne s nemeckými rozprávkami,“ dodáva Simona.