Hneď prvý januárový víkend sme sa rozhodli venovať rodine, veď ako sa hovorí „ako na Nový rok, tak po celý rok.“ A keď rodine, tak jej čo najväčšej časti. Spolu s našimi deťmi sme preto zobrali na výlet aj starých rodičov. Ako svoju výletovú destináciu sme si vybrali Tatranský ľadový dóm v Starom Smokovci.

Vyrazili sme skoro ráno z Bratislavy, pretože sme po ceste vyzdvihli jedných, aj druhých starých rodičov. S miestom v aute nebol žiaden problém – manžel šoféroval, ja som navigovala, syn v autosedačke spal a starí rodičia si užívali pohodlnú cestu vďaka sedemmiestnemu autu, do ktorého sme sa všetci krásne pomestili. Ciest do Starého Smokovca je viacero - môžete si vybrať či pôjdete smerom na Trnavu a Nitru, alebo na Trenčín. My sme brali mojich rodičov z Trnavy a manželových zo Zvolena. Trasu sme teda mali jasnú. Z Trnavy sme šli po diaľnici D1 až do Zvolena. Odtiaľ sme pokračovali do Banskej Bystrice, kde sme šli po ceste R1, na Partizánsku cestu. Prešli sme cez Vysoké Tatry a boli sme v cieli. Cesta nám trvala so zastávkami štyri a pol hodiny. Ale ak nebudete po ceste brať spolucestujúcich ako my, viete byť v cieli aj za tri a pol hodiny. Napríklad výletníkom z Košíc trvá cesta do Starého Smokovca ani nie hodinu a pol.


Najväčšia atrakcia zimnej sezóny v Tatrách otvorila svoje brány už po šiestykrát. Tento rok sa stavitelia inšpirovali Bazilikou Sv. Petra v Ríme spolu s Berniniho kolonádou. Naši rodičia navštívili Rím a Vatikán v mladosti a s manželom sme im chceli spraviť radosť aj takouto spomienkou. K ľadovému dómu sa dá dostať lanovkou alebo prejsť pešo cez les. Na platených parkoviskách sa nachádza turistický smerovník. Tento smerovník je dôležitý, ak sa rozhodnete ísť na Hrebienok pešo a nie lanovkou. Pôjdete po zelenej turistickej trase až na Hrebienok. Zelená trasa vedie čiastočne lesíkom, kúsok ide po asfaltke, občas kamenistou cestou, no vždy vedie hore a popri dráhe lanovky. Prakticky sa nemáte kde stratiť, lebo keď sa už vyberiete smerom na Hrebienok a urobíte pár prvých krokov správnym smerom, všetky cesty vás tam dovedú. Ani v zimných mesiacoch nie je trasa na Hrebienok náročná a ak sa chcete v Tatrách v zime aj prejsť, určite je to tá správna voľba. My sme si ale zvolili cestu lanovkou, kvôli starým rodičom a nášmu synovi. Zo stanice Starý Smokovec nás pohodlne vyviezla pozemná lanovka. Lístky na lanovku si môžete zakúpiť na stanici alebo cez internet. My sme si ich dopredu kupovali cez internet a ušetrili sme tak pár eur. Aj niekoľko minút čakaním v rade.

Cesta lanovkou trvala naozaj len chvíľku. Vstup do Tatranského ľadového dómu je zadarmo. Pre verejnosť je k dispozícii od novembra, denne v čase od deviatej do pol 5 a otvorený bude ešte približne do konca apríla. Vstup do unikátnej ľadovej baziliky je pre návštevníkov bezplatný, aj keď ako sme vtipne zhodnotili, cenou je dlhé čakanie v rade, keďže ľudí dnu púšťajú postupne a po skupinkách – kvôli ochrane diel. Po vstupe dnu sme sa nevedeli vynadívať. Na stavbe tohtoročnej krásy sa podieľalo sedemnásť sochárov zo Slovenska, Čiech, Poľska, dokonca z Walesu a USA. Všetci títo sochári spotrebovali v ľadovom dóme neskutočných 1880 ľadových blokov, pričom ich váha dosahovala 225 ton. 

Tatranský ľadový dóm patrí bez akýchkoľvek pochybností k najväčším atrakciám zimnej sezóny vo Vysokých Tatrách. Tento rok je ešte majestátnejší - hlavné priečelie dosahuje šírku 9 m a výšku 7 m, samotná hlavná kupola má rekordnú výšku až 11,5 metra, priemer centrálnej kupoly je 3 m, je dutá a podopieraná 9 rebrami. Na priečelí sa nachádza centrálny nápis v latinčine: Pápežská bazilika sv. Petra v Tatrách. Po stranách, pred priečelím, sme si všimli 2 veľké krásne sochy anjelov s výškou 2,5 metra. Z celej stavby bol cítiť náboženský motív a veľkoleposť ako v samotnom Vatikáne. Na kolonáde sú použité tatranské motívy s plesnivcami, medveďmi a kamzíkmi, na jej štítoch sa nachádzajú maličkí anjeli. Pri vstupe sme si zase všimli výraznú panorámu Vysokých Tatier.


Celú prehliadku sme s manželom sledovali našich rodičov. Boli ako malé deti, keď ich niečo nadchne. Porovnávali ľadovú stavbu s tou reálnou v Ríme a ukazovali nášmu synovi tie najkrajšie detaily. Spolu sme si to naozaj užili. Nebudem klamať, trocha sme „zdržovali“, prešli si totiž celú prehliadku dvakrát, pretože sme boli naozaj očarení. Po ceste domov sme diskutovali o tom, aké to bolo pre staviteľov náročné, kvôli netypicky teplej jeseni v Tatrách. Zvládli to ale bravúrne a môžu byť na seba pyšní. Takto to zhodnotili starí rodičia, pretože oni videli skutočnú baziliku. Uistili nás, že sú na nerozoznanie, len s jediným rozdielom – tá naša na Slovensku je ľadová.