Bol to jeden z tých uponáhľaných decembrových dní, veď to určite každý pozná. Nestíhate ísť z práce do školy pre deti a hovoríte si, že by ste už potrebovali vypnúť. Presne taký bol môj deň. Pri večeri som rozmýšľala, koľko práce ma ešte večer čaká, keď ma zrazu zaujala historka, ktorú deti priniesli zo školy. Na slovenčine sa učia práve o bájkach a povestiach a rozprávali nám o povesti vládcu hôr, ktorého prezývajú tiež Krakonoš. S manželom sme sa pousmiali, asi každý dospelý už počul o pánovi, ktorý dáva pozor na hory v Čechách. Manžel si začal deti doberať, že neexistuje a v tom sa strhla „hádka“. A tak náš syn zahlásil, že ho máme isť nájsť a on otcovi dokáže, že existuje. V tej chvíli som nás už videla na Krkonošských horách, ako lyžujeme a užívame si voľný víkend. A teda, bude tak!

Sadli sme si za počítač, vybrali sme lyžiarske stredisko, rezervovali ubytovanie a tešili sa na náš výlet. Keď prišiel náš deň „D“, zobrala som si dovolenku a pobalila do auta všetko potrebné. Bola som doma sama, tak mi to šlo od ruky. Pri balení boli hlavné veci pre deti. Samozrejme nesmie chýbať rezervné oblečenie, ideme na celý víkend a poznám svoje deti. Prvoradá bola výstroj, lyže, topánky, palice, lyžiarske okuliare a prilby. Pri deťoch sú vždy najpodstatnejšie prilby. Je najlepšie, ak sú zateplené, dieťa nemusí mať čiapku a cíti sa na svahu pohodlnejšie. Ďalej som zabalila teplé rukavice, čiapky, pančušky a termo oblečenie. Termo je pre nás na svahu ako alfa a omega. Deti termo oblečenie vždy ocenia, pretože nemusia oblečenie vrstviť. Nezabudli sme ani na nepremokavé bundy. Všetko bolo zbalené a ja som ďakovala, že máme také veľké auto, kde sa zmestí aj nemožné. Deti končili v piatok v škole skôr a manžel si zobral pol dňa dovolenku, tam sme sa všetci stretli doma a mohli sme vyraziť na náš víkend plný bádania po bájnej bytosti. Pred odchodom sme ešte dôkladne skontrolovali auto, ideme predsa cez hranice štátu a kontrola je vždy dôležitá.

Naším cieľom sa stalo lyžiarske stredisko Špindlerův Mlýn, ktoré sa nachádza v Čechách, neďaleko hraníc s Poľskom. Vyrážali sme s Moravského Svätého Jána a cesta nám trvala necelé štyri hodiny. Vybrali sme si spoplatnenú trasu po diaľnici do Brna, následne sme z Brna pokračovali smerom k mestu Jihlava, po ceste E50. V Jihlave sme si spravili krátku prestávku, predsa bola cesta dlhá a potrebovali sme sa ponaťahovať. Pokračovali sme v ceste a o 16.00 sme prišli do nášho cieľa. Ak by ste nechceli ísť po diaľnici, možností trasy je viacero. Môžete sa vybrať do Brna smerom na Kúty a v Brne pokračovať smerom na Pardubice alebo mesto Litomyšl. Obe trasy vás zavedú do mesta Hradec Králové, odkiaľ budete pokračovať do cieľa. „Stará cesta“ cez Kúty, mimo diaľnice, vám bude trvať dlhší čas, niečo okolo 5 hodín.

Krkonoše sú krásne. Majú svoje čaro a v zime pripomínajú rozprávku. Prišli sme večer, tak sme sa rovno ubytovali a urobili si večerný rodinný program na hotely. Boli sme ubytovaní priamo v srdci lyžiarskeho strediska, v hotely Adam. Hotel sa nachádza v nadmorskej výške 850 metrov a ponúka dych berúci výhľad na okolité svahy. Do tohto hotela sme sa hneď na začiatku priam zamilovali. V prvom rade sme sa chceli najesť, po takej dlhej ceste sme naozaj vyhladli. Reštaurácia je priamo v hoteli a ponúka klasickú českú kuchyňu, ktorú sa oplatí ochutnať. Po vynikajúcej večeri, z ktorej sme odfukovali do neskorého večera, sme sa rozhodli navštíviť wellness, ktorý hotel ponúka. Užili sme si bazén aj odpočinok v saune. A ten výhľad bol na nezaplatenie! Možno si deti ten relax neužili ako my dospelí, ktorí sme ho naozaj potrebovali, preto sme im sľúbili, že na druhý večer navštívime Aqua Park Špindl.

Ranné vstávanie nebolo vôbec problémom, všetci sme sa tešili na svah. Po vynikajúcich raňajkách, ktoré boli formou bufetu, sme sa rozhodli začať naše dobrodružné pátranie a užiť si deň vonku. Ski areál Špindlerův Mlýn je jediným lyžiarskym strediskom v Českej republike ohodnoteným najvyšším stupňom 5* Premium. Ponúka 25 kilometrov špičkových zjazdoviek, 85 kilometrov nezabudnuteľných bežeckých tratí a štyri úžasné snowparky. Nás, rodinu s deťmi, očarili hlavne ponuky pre deti. Stredisko ponúka lyžiarske školy pre deti, detské lyžovanie, korčuľovanie, sánkarskú dráhu a snowtubing. Rozhodli sme sa vyskúšať všetko, veď máme na to celý víkend.


V sobotu sme sa teda rozhodli si najprv príjemne zalyžovať. Navštívili sme Detský SKI & FUN PARK Svatý Petr, ktorý je určený pre tých najmenších lyžiarov. Ponúka 27 metrov dlhý zasnežený koberec, na ktorom budete mať pod dohľadom vaše deti. My sme tie naše nespustili z očí, a pritom sme si užili kopec zábavy. Využili sme službu inštruktorov, ktorí sa nám o deti postarali, keď sme si chceli užiť „dospelácke kopce“ a poriadne si zalyžovať. Po ľahkom obede sme sa rozhodli skúsiť korčuľovanie, veľmi sme si ho užili a nasmiali sme sa, keďže manžel nevie korčuľovať. Večer sme sľúbili deťom šantenie v aquaparku. Areál Aqua Park Špindl ponúka príjemnú relaxáciu v rekreačnom a detskom bazéne s tromi toboganmi, vrátane člnkového toboganu. Tobogany sú dlhé 72,5 a 68,4 m, člnkový 55 m. Hĺbka bazéna je 90-140 cm a v detskom bazéniku 30 cm. Deti majú k dispozícii hríbik s padajúcou vodou a nerezový sklz. Vyskúšali sme tobogany priam miliónkrát. Asi si viete predstaviť tie iskričky v očiach detí, boli na nezaplatenie! Po celom dni plnom aktivít, ktoré stredisko ponúka, sme všetci „odpadli“ a rovno zaspali.

Vedeli sme, že na druhý deň, okolo obeda sa musíme rozlúčiť s naším víkendovým dobrodružstvom a pobrať sa domov. Predtým sme však ešte stihli navštíviť sánkarskú dráhu, ktorá meria 3 km a pohodlne vás k nej odvezie autobus. Na štarte sme si požičali sánky, na ktorých sme zdolali dráhu s patričným krikom a výskotom. Sane sme odovzdali v cieli. Naspäť sme sa mohli vrátiť autobusom, ale rozhodli sme sa využiť zostávajúci čas do nášho odchodu a zážitok z jazdy a celého víkendu sme umocnili krátkou prechádzkou pozdĺž rieky Labe, späť do centra.

Nastal čas, kedy sme sa pobalili do nášho auta a museli sme zamávať nášmu víkendovému dobrodružstvu. Čakala nás dlhá cesta po vynikajúcom, ale dosť únavnom víkende. Nastupovali sme do auta a pri tom, ako som balila veci do kufra, prišla za mnou mladšia dcéra s tým, že sme úplne zabudli, prečo sme sem vlastne prišli. Nenašli sme Krakonoša. S úsmevom som jej odpovedala, že sa sem s radosťou môžeme vrátiť a pohľadať ho znovu.